Keď chceš vidieť typické Dánsko, choď do Skagenu. Takúto radu som dostala od svojich dánskych priateľov. Rovnaké odporúčanie zaznelo aj z úst pracovníka dánskych železníc DSB, keď som pred ním zvažovala trasy za poznaním Dánska, tejto malej, rozlohou i počtom obyvateľov nám podobnej krajiny. Apropos, cestovanie železnicou v Dánsku má svoju úroveň. Železničné stanice v Dánsku sú moderné, bezpečné a vlaky k tomu ešte i rýchle, hoci nie celkom presné. Všetko je orientované na zákazníka. Už keď sa cestujúci informuje o možnostiach cestovania, pripadá si podľa známeho baťovského: náš zákazník-náš pán. Každému zákazníkovi sa v informačnej kancelárii, ktorá je zároveň i predajným miestom, venuje jeden zamestnanec. Tento v prvom rade poradí a až potom predá cestovný lístok, pravda, ak chcete. Donekonečna bude na váš podnet trpezlivo zvažovať všetky podmienky a okolnosti vašej cesty. A tiež vašej peňaženky, ak naznačíte. Ten „môj“ rýchlo odhadol, že som cudzinka. Na tom však nie je nič mimoriadne v krajine, kde žije oficiálne 8% obyvateľstva cudzieho pôvodu. Na uliciach dánskych miest bežne stretnete predstaviteľov všetkých rás našej matky Zeme. Zo vzájomného chovania ľudí na vás dýcha maximálna miera rasovej znášanlivosti a dobrého spolužitia.

Po zistení odkiaľ som, pracovník železnice poznamenal, že dánska vláda nariadila štátnym úradníkom, aby sa chovali k cudzincom milo a prívetivo a on mi preto ponúkne výhodný lístok, s ktorým môžem počas troch dní bez obmedzenia prebrúsiť Dánsko. Tak som sa dostala do Skagenu, najsevernejšie položeného miesta-mestečka v Dánsku, bývalej rybárskej osady. Cesta vlakom do Skagenu bola tiež typicky dánska. Sprava i zľava rovinatý alebo mierne zvlnený terén, polia so zažltnutým obilím, repkou olejnou a pasienky so skupinami krovín. V ohradách sa pásli kone so žriebätami, častejšie však kravy, menej ovce. Obdobný obraz uvidíte kdekoľvek v Dánsku.

V Skagene, na malej ale modernej železničnej staničke končí železničná trať, ale vo vzduchu je už cítiť more. Tepnou tejto kedysi rybárskej osady, dnes mestečka, je moderná, trochu ospanlivá hlavná ulica lemovaná obchodmi, reštauráciami s rybími špecialitami ale aj s už klasickým rýchlym občerstvením a kaviarňami. Prostredie oživuje a zmäkčuje moderná fontána. V Dánsku je v každej mestskej časti, v každom parku a na námestiach zakomponovaná do miestneho prostredia voda. Nesmierne to poľudšťuje aj často super moderné prostredie. Kúsok od hlavnej ulice leží jediný kostol v meste- Tilsandede Kirke. Kostol je protestantský, ako väčšina kostolov v krajine. Dáni sú väčšinou evanjelického vierovyznania a to hneď od nástupu reformácie v Európe.

Skagen – raj dánskych impresionistov

V 70. rokoch 19. storočia Skagen prilákal jedinečnými prírodnými krásami do svojho náručia dánskych impresionistov. Dánski lovci svetla a bežných okamihov v živote obyčajných ľudí tu vytvorili celú umeleckú kolóniu. Sami seba nazývali naturalistami, realistickými maliarmi. S obľubou maľovali v prírode, v dunách a priamo na pobreží. Štetcom zachytávali na umeleckú večnosť najmä robotníkov mora pri práci a v bežnom živote ale i seba.

Po dánskych impresionistoch zostala v Skagene dodnes tradícia letnej školy maľovania ale najmä jedinečné múzeum. Založili ho v roku 1908. Skagenské múzeum je typická tehlovočervená budova, ktorá stojí v záhrade upravenej ako park. Turistom sa vychádza v ústrety, múzeum je otvorené v sezóne od apríla do septembra každý deň. Zbierky múzea obsahujú viac ako 1800 malieb, kresieb, grafických prác a sôch dánskych impresionistov: Anny a Michaela Ancherových, Severina Kroyera, Holgera Drachmanna, Lauritsa Tuxena a iných.

V čase mojej návštevy bolo možné v múzeu vidieť rytiny, maľby a jedinečné akvarely Andreasa Zorna, tiež na krátky čas člena skagenskej umeleckej kolónie. Zorn bol umelcom svetla. Svetlo zakomponované v jeho maľbách tak pôsobivo oživuje podobizne ľudí v najrôznejších životných okamihoch, že človek doslova čaká na okamih, kedy postavy vystúpia z obrazu a budú pokračovať v naznačenom deji. Netreba ani veľmi zdôrazňovať, že ostraha celého múzea je veľmi prísna, ale v časti Zornových akvarelov každé dva exponáty strážila azda jedna osoba.

Skvostom múzea je jedáleň hotela Brondum. Tento hotel bol od začiatku centrom spoločenského života skagenských impresionistov. Hotel stojí doteraz v tesnej blízkosti múzea. Skagenskí impresionisti obdarovávali vlastníka hotela, Degna Bronduma, obrazmi, na ktorých zachytávali podobizne svojich umeleckých súputníkov alebo chvíle zo svojho spoločenského života. Na pamiatku návštev umelcov Brondum umiestňoval obrazy pod povalu jedálne. Nemeckí vojaci si počas okupácie v časoch druhej svetovej vojny síce zriadili v jedálni hotela telocvičňu, ale Brondumove obrazy prežili ťažké časy bez porušenia v úkryte. Krátko po vojne obrazy ba i celú jedáleň premiestnili do Skagenského múzea.

Skagenské múzeum nie je len chrámom skvostov dánskeho impresionizmu. Myslí sa i na prosté ľudské potreby. Súčasťou múzea je veľké kníhkupectvo s nepreberným množstvom kníh, pohľadníc a upomienkových predmetov. Za objektom múzea je záhrada v podobe parku. Návštevník môže bez obmedzenia chodiť po tráve a obdivovať roztrúsené sochy Skagenčaniek: Anny Kroyerovej a Anny Ancherovej. V záhrade stoja aj záhradné domčeky, ktoré si kedysi prenajímali umelci a zriaďovali v nich ateliéry. V jednom z domčekov je cukráreň, kde si môžete pochutnať na dobrej káve a na koláčoch, napríklad aj na miestnej špecialite – skagenskom koláči. Recept na chutný orechový koláč mi ochotne preložila z dánštiny svetlovlasá pokladníčka múzea, Írka Anna, ktorá sa mi hneď priznala, že ona veru nepečie. Ani ja by som nepiekla, keby som mala prístup k takým chutným koláčom za takú výhodnú cenu. V priateľskom rozhovore sme popri recepte na koláč stačili rozobrať zastúpenie žien v slovenskej vláde a sociálnu situáciu v mojej vlasti. Anna popri tom stihla predávať vstupenky a monitorovať vnútro múzea na obrazovke.

Duny, majáky a Grenen

Názov mestečka Skagen je odvodený od blízkeho mysu Skaw, ktorý bol po celé stáročia postrachom pre námorníkov. Podľa oficiálnych zdrojov sa už v 16. storočí udržiaval na tunajšom pobreží na veľkej panvici oheň ako pomôcka pre orientáciu námorníkov. To bol počiatok štátom organizovanej signalizácie. V 18. storočí postavili na severnom okraji mestečka tzv. biely maják. Stojí tu doteraz, zvonka vynovený, ale už neplní svoju funkciu. Malebným chodníkom cez duny popri pobreží sa možno dostať popri bielom majáku k tzv. sivému majáku. Tento začal fungovať v roku 1858 a slúži doteraz. Mimochodom, je to druhý najvyšší maják v Dánsku. Meria 46 metrov. Postavil ho známy dánsky architekt N. S. Nebelong. Zdrojom svetla pre signalizáciu bola najskôr petrolejová lampa s piatimi knôtmi, neskôr petrolejový horák, ešte neskôr obrovská žiarivka a dnes je to 400W-sodíková lampa. Sivý maják vysiela svetelné signály každé 4 sekundy do vzdialenosti 36 km. Vysielanie signálov zabezpečuje v súčasnosti päť veľkých šošoviek s hmotnosťou dve tony a s ohniskovou vzdialenosťou takmer tri štvrte metra. Šošovky plávajú v ortuťovom kúpeli.

Sivý maják je prístupný verejnosti. Za dobrovoľné vstupné päť dánskych korún sa dostanete po 210 schodoch až pod strechu majáka. Priamo pod šošovkami sa môžete zrakom vpíjať do azúrovo-modrého mora, ktoré sa pred vami vlieva do oblohy. Sivo-zelené duny na pobreží sú porastené trsťami suchého i zeleného machu, skupinami nízkych ihličnanov a kríkmi divých ruží. Pláž striedavo lemujú úseky vyložené skalami a pieskom. Nie je nič výnimočné, ak na skalách priamo v mori nájdete sedieť skupinku Dánov, ktorí si sem vyšli zahrať karty. Kúsok ďalej v mori sa im určite chladí svetlý ležiak Tuborg.

Hlavnou atrakciou Skagenu je však Grenen. Je to najsevernejší sever Dánska, známy tým, že sa tu spája Severné more s Baltickým morom. Ako všetko krásne v živote, aj Grenen má svoje nebezpečné stránky. V mieste spájania oboch morí vznikajú nebezpečné spodné prúdy, preto sa tu neodporúča kúpať. Stojac na skale v Grenene, omočila som si opatrne len špičku nohy. Od toľkého upozorňovania človek čaká, že z mora už-už vystrčí hlavu podmorská hydra a vtiahne ho hlbín. Grenen má však nesporné čaro. Toto miesto si vybral za miesto svojho posledného odpočinku i maliar a básnik Holger Drachmann, člen skagenskej maliarskej kolónie.

Skagen so svojimi jedinečnými prírodnými krásami, žltavými vkusne upravenými domcami, explóziou svetla a slnka je skvelým prístavom pokoja a protipólom k súčasným moderným dánskym mestám. Naozaj, typické Dánsko minulých čias s náterom súčasnosti.