15.01.2007 11:00 -Každé ráno nás budí telefónne spojenie s vyšším táborom alebo s povrchom. Je to super vec, veľa srandy ale hlavne to uľahčuje prácu. Natiahnuť kábel až sem stálo veľa úsilia ale stálo to za to. Behom raňajok Klim, Jura a Medzo plánujú čo sa bude robiť dnes. Stačíme prebrať byznys, pracovné problémy a tiež rodinu. O 17:00 odchádzajú do tábora –1960m Peremička. Poobede Zdenál, Max, Vitja a Spider zostupujú na dno starej vetve Game Over –2060m. Nový Český rekord! Cestou naspäť odstrojujú laná, ktoré bude treba za sifónom Kvitočka. Okolo 21:30 prichádza z KSS Medzo, Jura a Klim a po malej porade striedajú Dymu, Vitja, Maxa a má ísť aj Spider, no ten prehovára Zdenála, aby si to spolu vymenili. Zostať chceme všetci, pretože vypustenie sifónu Kvitočka je stále reálne a prípadný postup cez ďalšie sifóny Podnir a Unitaz a dosiahnutie finálneho s5 v hĺbke –2140m je stále možné. Keď už skúša niekoho z nás aj podplatiť, dosiahne svojho. Trochu sa potlačíme. Stan pre štyroch praská vo švoch, no večer je veselý a kuchtíme všelijaké špeciality. Hlavný chod je sudánska ryža s mäsom.

16.01.2007 10:00– Raňajky a dve hodiny známeho dialógu „vaprós… padaždí, padúmájem“. Varíme a plánujeme ďalší postup. Pred obedom je jasné, že sifón sa nepodarí vypustiť a tak na dno idú len potápači. Dyma polámal hadice a voda sa vracia do sifónu. Medzo je nespokojný, dosiahnutá hĺbka –1960m mu nestačí. Magická 2000ka ho láka a tak prehovára Shuvala na ešte jeden zostup aspoň do Game Overu. Stále tu možnosť je, v studni zvanej Milénium treba osadiť meráky výšky vodnej hladiny a tu je aj kóta –2000m Odchádzajú o 12:00. Klim a Jura sa spúšťajú ku Kvitočke. Medzo sa šťastný vracia do tábora. Klim a Jura sa pripravujú na ponor. Borci zabudli dve potápačské fľašky. 16:00– Zanorí sa druhý z potápačov Jura Bazilevskij. Cez dva sifóny „Podnir“ a „Unitaz“ sa dostávajú k finálnemu s5 Dva Kapitána, kde sa naposledy v septembri 2006 podarilo Y.Kasjanovi a G.Samokhinovi dosiahnuť mety –16m/30m s tím, že sifón neprekonali. Po orientačne veľmi obtiažnom ponore s obmedzenou zásobou vzduchu sa podarilo dostať O.Klimčukovi do miest –30m/80m, kde sa chodba začala dvíhať hore. Tu vyviazal vodiace lanko a vrátil sa nazad. Návrat potápačov o 23:00. Varíme a oslavujeme. Nový rekord sveta –2170m je tu. Neskoro v noci sa darí spojiť s povrchom. Hore sa prehnal uragán. Odniesol dva stany aj s vecami. Mráz –25C. Tí, čo zostali hore, sú zalezený v kuchyni aby prežili a závidia tým pod zemou.

17.01.2007 09:00– Likvidujeme bivak. Balíme bordel a všetko čo sa musí vyniesť na povrch spolu s prázdnymi fľaškami. Delíme sa na dve družstva. Medzo, Zdenál a Spider a druhé družstvo Klim, Jura a Shuvalov. Cieľom je vystúpiť až do tábora Sandy Beach na –1400m spolu s prekonaním s1. Vyrážame ako prví. Krátka zástavka v KSS –1630m kde v stane varíme čaj a niečo zjeme. Pri pretláčaní sa cez úžinu pod šachtou Everest Medzo utrhne karbidku a tá mizne v hlbokom jazierku. Našťastie unikajúce bublinky mu prezradia polohu ale zadarmo to nieje. Je durch mokrý. Úžina s názvom „Farvátor Rejsnera“ je spolu s Trúbou najužšie miesto v celej jaskyni. Transportné vaky sa posielajú po vode a my sa bez prilby a odstrojený materiál pretláčame otvorom 25×35cm. Neskoro večer sme pod Everestom. Prezliekame sa do gydra. Tých 40m hore oblečený v gume a s plným vakom je trápenie. Hore skontrolovať a nasadiť automatiky, fľašky za overál, nasadiť okuliare a pod vodu. Spider si zabúda zapnúť prilbu a pod vodou ide úplne po tme. Preťahujeme pytle a Medzo po krk vo vode sa snaží spraviť aspoň jednu fotku. V bivaku sme o 23:00. Je tu plno ledva si nájdeme jeden spacák. Vidinu bezsennej noci vylepšuje iba Spider, keď nevedomky vhadzuje svoje práve usušené ponožky do cestovín s kečupom.

18.01.2007 13:00– Odchádzame z bivaku –1400m s plnými a ťažkými vakmi. S Medzom nesieme tri plné. Deväť hodín trápenia a driny. Po ceste ešte chceme fotiť. Cesta je nekonečná. Kedykoľvek si už myslíme, že to je posledný stupeň, vždy sa objaví ďalší a ďalší. V –1200m stretávame Denisa Provalova. Ide z bivaku –700m pre ďalší materiál. Dva roky sme sa nevideli, máme o čom pokecať a je dôvod na oddych. V obrovskej kaskáde nám zmizol Zdenál spolu s obrovským vakom. Vidina teplého bivaku s jedlom a čajom je lákavá. Dyma liezol pred nami z tábora –1400m do tábora –700m celých 14 hodín a je úplne grogy. Ošetrujeme mu krvavé podliatiny spod sedáku a čižiem, ale ani to moc nevníma. S lyžičkou v ústach zaspáva ako poleno. Jeme, pijeme a behom chvíľky zaspávame aj my. V stane pre štyroch sme „iba“ šiesti. Spider zas vhodil svoju kuklu do polievky.

19.01.2007 10:00– Berieme svojich neoddeliteľných a verných kamarátov transportného charakteru do podvesu a pomaly sa sunieme hore. Mám dojem že tento monotónny príbeh nikdy neskončí a po toľkých dňoch v podzemí si už nedokážeme vybaviť ďalšiu cestu na povrch. V jaskyni sa teraz pohybujú ľudia, ktorí prileteli druhým vrtuľníkom. Zostupujú až do –1400m a postupne tlačia všetok materiál k povrchu. Medzo sa pokúša ešte niečo nafotiť. Jeho starý Canon dostáva vo vlhku a prachu poriadne do tela. O 19:00 večer vyliezame po viac ako desiatich dňoch z podzemia, z toho asi 105 hodín zavesený na lanách. Moja predpoveď sa splnila do bodky. Je tma, fúka silný vietor, –20°C a sneží. Na poslednom istení ešte robíme záverečné foto, ale zima už na nás útočí. Bojujeme s cestou k táboru. Fixné laná sú zasypané snehom a primrznuté. Za posledné dva dni, napadlo cez dva metre snehu a stany sa museli neustále vykopávať. Doslova vbiehame do nášho snežného iglu obalený snehom a ladom. Dostávame do sebe mraky vriaceho čaju. Servis je perfektní. Chlapci s nami na povrchu počítali a pripravili čaj aj jedlo. Sneží, sneží a sneží. Snažíme sa ešte dovolať svojim blízkym, ale nieje signál. Na Braňovi je vidieť, že sme mu už chýbali. Ponáhľam sa do spacáku a za chvíľu už neviem o sebe. Braňo ma budí ešte za tmy. Stan sa prehýba pod náporom snehu a von sa musíme doslova vyhrabať. Všetko je pod snehom.