Sila celku zvíťazí!

Kto podporuje prospech celku, kto napomáha k zveľaďovaniu a
k pozdvihovaniu celku, ten je sám celkom podporovaný. Za takýmto
človekom stojí nesmiernosť sily celku, ktorá ho podporuje a urovnáva mu
všetky jeho životné cesty. Ak totiž človek podporuje celok, on sám stojí
v sile a podpore celku a môže prostredníctvom nej úspešne zdolávať
aj tie najväčšie prekážky.

Ľudia tohto sveta sa však z pôsobenia pre prospech celku vyčlenili
svojim egoizmom. Egoizmom, hľadiacim iba na prospech seba samého.

Áno, väčšina toho, čo ľudia tejto zeme robia je robené iba pre ich
osobný prospech. Práve takéto uvažovanie je základom všetkých ich snáh.
Ak totiž ich snaženie aj prinesie úžitok niekomu inému, je to spravidla iba
vedľajší produkt. Je to len určitý nevyhnutný prostriedok
k dosiahnutiu konečného a rozhodujúceho cieľa a síce, prospechu seba
samého. Práve takáto je skutočná a reálna vnútorná motivácia ľudí
tejto civilizácie.

Lekár teda nelieči predovšetkým preto, aby pomáhal trpiacim, ale hlavne
preto, aby si dobre zarobil. Politik nejde do politiky preto, aby slúžil
národu, ale aby predovšetkým obohatil sám seba. Podnikateľ nepodniká
preto, aby priniesol osoh spoločnosti a poskytol ľuďom živobytie. Podniká
predovšetkým preto, aby hlavne on sám čo najviac zarobil a čo
najrýchlejšie zbohatol. A tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, veľká
česť tým nemnohým výnimkám.

Ak budeme k sebe naozaj úprimnými musíme uznať, že nie to
pozitívne, nie to prinášajúce dobro celku je základným motívom všetkého
nášho jednania ale žiaľ, je ním to menej pozitívne, to zištne
egoistické, čo hľadí predovšetkým na prospech seba samého.

Takýmto princípom vnútorného nastavenia sa však človek vyčleňuje
z jednoty celku. Svojim egoizmom sa stavia mimo neho, pretože jeho
vlastné dobro je pre neho dôležitejšie, ako dobro všeobecné. Takýto
jedinec totiž zväčša neváha postaviť sa proti záujmom celku a poškodiť
ich vždy, keď z toho môže mať nejaký prospech a osobné výhody.
Prednostným preferovaním egoistických záujmov svojho osobného „ja“ sa
teda dostáva do konfliktu so záujmami celku a poškodzuje ich. Jednoducho
povedané, stáva sa škodcom!

Človek pri všetkom tom čo robí teda nezohľadňuje záujmy a prospech
iných ľudí, záujmy a prospech prírody, zvierat, rastlín a stromov,
nezohľadňuje prospech a záujmy vody, vzduchu a zeme. Človek nad toto všetko
nadradil iba svoje vlastné záujmy a to aj za cenu toho, že tým spôsobí
škodu iným ľuďom, zvieratám, stromom, vode, vzduchu, či zemi. Človek
neváha, a s väčšou alebo menšou mierou bezohľadnosti svojho egoizmu
sa obracia proti všetkému. Z bezohľadnosťou prospechárstva svojho
egoizmu sa stavia proti celku ako jeho škodca a nepriateľ.

Avšak keby takto konali hoci aj úplne všetci na zemi, sila celku,
o ktorého veľkosti nemáme ani len tušenia zostane vždy neporovnateľne
väčšou, ako jeho časť, ktorú predstavuje celé ľudstvo. A táto
ohromná sila, proti ktorej sa ľudia vo svojom egoistickom zmýšľaní
postavili stojí teraz nepriateľsky proti nim. Nepodporuje ich a nepomáha im,
ako by tomu muselo nevyhnutne byť, keby vo všetkom svojom konaní vždy
zohľadňovali predovšetkým záujmy celku. Keďže však takto nečinia,
stojí ohromná sila celku stvorenia voči ním v tichom, nechápavom
očakávaní, v ktorom pomaly narastá jej nepriateľstvo voči človeku.
Vo všeobsiahlosti celku stvorenia je totiž očakávané, že ľudstvo nakoniec
predsa len precitne a spozná svoj fatálny omyl.

Avšak každým nadchádzajúcim dňom, v ktorom naďalej zotrvávame vo
svojom egoizme rastie nepriazeň a odpor celku voči nám. Tento celok sa totiž
nemieni nechať trvalo poškodzovať. Je ochotný dlhodobo, hoci aj celé
stáročia čakať na zmenu k lepšiemu, ak ale k tejto zmene
nedochádza, kalich trpezlivosti raz pretečie a nesmiernosť sily celku sa
nakoniec obráti voči tým, ktorí ho poškodzovali a stavali sa proti
nemu.

Bude to niečo podobného, ako keď v ľudskom organizme začne hlodať
nejaká infekcia. Telo zmobilizuje svoje ochranné mechanizmy, ako napríklad
biele krvinky a vyšle ich na postihnuté miesto, aby infekciu zlikvidovali.

A tak aj ohromný organizmus celku tohto stvorenia bude nútený
zaktivizovať svoje obranné mechanizmy a vyslať ich, aby zlikvidovali zhubnú
infekciu egoizmu na zemi. A celok v jeho obrovskej moci a sile zničí
všetko a všetkých, ktorí ho dlhodobo poškodzovali, čo je nanajvýš
logické a absolútne legitímne. Z tejto očisty organizmu celku stvorenia
môžu vyviaznuť a vyviaznu len tí, ktorí sa naučili zohľadňovať jeho
záujmy. Ľudia, ktorí pri všetkom čo robia zohľadňujú aj prospech a
záujmy iných ľudí, záujmy zvierat, stromov, prírody, vody, vzduchu a zeme.
Iba takýto ľudia majú trvalé miesto vo stvorení, pretože sú prínosom pre
celok. Iní v ňom miesto nemajú! A čas, ktorý im bol doteraz
darovaný im bol poskytnutý len preto, aby pochopili, nahliadli a spoznali omyl
vlastného egoizmu a zmenili sa k lepšiemu. Ak to nepochopia a nezmenia
sa, budú obrannými mechanizmami celku odstránení ako škodlivá
infekcia.

Ten, ktorému celok stvorenia patrí a je jeho Tvorcom vyslal pred
2000 rokmi na zem svoje posolstvo prostredníctvom vlastného Syna, aby sa
ľudia naučili milovať svojho blížneho ako seba samého. Inými slovami
povedané, aby sa popri svojich vlastných záujmoch naučili zohľadňovať
i záujmy iných ľudí a prihliadať na ne. Práve toto je totiž prvý a
rozhodujúci krok na ceste zohľadňovania záujmov celku stvorenia.

Ľudstvo však doposiaľ neuskutočnilo ani tento prvý krok a to, čo na
zemi bujnelo a rozmáhalo sa bol len ich egoizmus, hľadiaci iba na prospech
seba samého a to aj na úkor iných. Kalich trpezlivosti však už preteká a
každý, kto takýmto spôsobom zmýšľa a jedná bude ako škodlivá infekcia
odstránený z celku stvorenia. Je už totiž čas, aby v ňom
konečne zavládlo zdravie a harmónia.

http://kusvetlu­.blog.cz/ v spolupráci
s M.Š.