Poburujúce predpovede počasia

Tento článok vznikol ako reakcia na nepochopiteľné a podivuhodné reakcie
ľudí počas mimoriadneho sucha na jar, začiatkom leta, ale i na jeseň
tohto roka.

V dnešnej sebeckej dobe všeobecného upriamenia ľudí iba na seba
samých je ich slepým egoizmom poznačené takmer všetko, ba dokonca
i taká zdanlivo odťažitá vec, akou je predpoveď počasia. Vždy, keď
som ju v poslednej dobe počúval, ma vyslovene poburoval egoizmus
z nej priam sršiaci. Egoizmus, uzurpujúci si právo mať všetko tak, ako
chcem JA! Ako to je výhodné práve pre MŇA a nič iného ma nezaujíma!
Všetko ostatné mi môže byť ukradnuté.

O čo ide? Skúste sa raz lepšie započúvať do ktorejkoľvek
z predpovedí počasia. Či už krátkodobých, alebo dlhodobých. Či už
v komerčných rozhlasových staniciach, alebo na staniciach
verejnoprávnych. Všade je to rovnaké. Vo všetkých správach vládne snaha
mestského, počítačového človeka po príjemnom, teplom počasí. To je
ideál! Akonáhle sa má zamračiť, ba nebodaj pršať, je to hneď ohlasované
ako zhoršenie počasia. A keď už zrážkové obdobie prejde, je
sebeckému človekovi, zahľadenému iba samému do seba radostne oznamované,
že počasie sa našťastie v najbližších dňoch opäť zlepší. Že
opäť bude pekne, čím sa myslí slnečno, približne do 30 stupňov
Celzia.

Čo je však na tomto tak zvláštneho a poburujúceho? Spomínaný trend
kultu pekného počasia vládne dlhodobo a bol plne aktuálnym počas celého
toto roka. I počas jari i leta, ktoré boli extrémne suchými. Pôda
bola mimoriadne vysušená, pretože zrážky chýbali nie len na jar,
v lete, ale aj na jeseň minulého roku. No a toto veľké sucho spôsobilo
neúrodu. Výpadok v zbere husto siatych obilnín sa pohybuje okolo
30 percent. Vyčíslené škody rastú do desiatok miliónov Eur, na
základe čoho je už dopredu avizované ďalšie zdražovanie ceny
potravín.

Na jar, kedy sa rozhodovalo o tom, ako to s úrodou obilnín
dopadne, bol akýkoľvek dážď pre vyprahnutú prírodu doslova požehnaním a
životodarným balzamom. A tak je tomu i naďalej, pretože deficit
vlahy je obrovský a na poliach sa nachádza ešte mnoho plodín, ktoré dážď
veľmi potrebujú. Plodín, využívaných ako kŕmne zmesi pre živočíšnu
výrobu, ktorých nedostatok zdvihne ceny krmovín a následne zapríčiní
zvýšenie cien mäsa. Mimochodom, toto zvýšenie cien krmovín je už
avizované na základe neúrody kŕmnych obilovín. Od zberu jesenných plodín
iba záleží, do akej konečnej výšky sa vyšplhá.

Z vyššie uvedených dôvodov ľudia, čo i len trochu spojení
s prírodou ďakujú za každú kvapku dažďa. Za každú vlahu,
prichádzajúcu zhora pre dlhodobým suchom zmučenú prírodu. Keby sa
napríklad niečo podobného dialo v stredoveku, ľudia, vtedy ešte
prevažne veriaci, by sa úpenlivo modlili za dážď.

No a za takejto extrémnej a doslova hraničnej situácie zaznievali
z rozhlasu počas jari i leta spomínané, poburujúce predpovede
počasia, podlízavo poplatné sebeckým prianiam človeka mestského,
počítačového typu, požadujúceho neustále pekné a slnečné počasie.

Len si vypočujte nejakú predpoveď počasia. Buď priamo, alebo
v podtexte to všade nájdete. Je to ale svedectvo neuveriteľného a
nepochopiteľného egoizmu, demonštrácia extrémnej zahľadenosti ľudí iba
samých na seba a doslova absolútnej odtrhnutosti od prírody a jej
základných cyklov a potrieb.

Len JA! JA chcem mať všetko tak, ako to MNE vyhovuje! Nič ostatného ma
nezaujíma! A už vôbec nie nejakí hlúpi poľnohospodári a iní
sedliaci! Ja pôjdem do Tesca alebo niekde inde a všetko, čo potrebujem si
kúpim.

Hľa obraz našej doby! Hľa, obraz človeka, ktorý vyšiel z lona
prírody a ktorý si vytvoril inú, vlastnú realitu. Od prírody sa odtrhol,
ide proti nej a už vôbec ho nezaujíma. Vlastne zaujíma, ale iba vtedy, keď
potrebuje mať pekný víkend a dovolenku. Inak mu môže byť celá príroda
ukradnutá! Inak ho iba obťažuje svojimi nepohodlnými potrebami, akou je
napríklad dážď, ktorý modernému človeku dnešnej doby iba znepríjemňuje
život a kazí pekné víkendy a dovolenky.

Čo si zaslúži takýto človek? Čo si zaslúži takéto ľudstvo? Čo si
zaslúžia neverní a vierolomní synovia matky prírody, ktorí sa obrátili
proti nej? Ktorí ju ničia, drancujú, týrajú a pomaly chemicky
likvidujú?

Takýto človek a takéto ľudstvo si nezaslúži nič iného, ako
spravodlivú odplatu! Spravodlivý protiúder za všetky tie ich nespočetné
údery a rany, za všetku tú necitlivosť, agresivitu a aroganciu, prejavovanú
voči matke prírode.

A toto sa už začína diať! Príroda nám začína vracať údery!
Slepý je ten, kto to v prejavoch extrémneho prírodného diania nevidí!
Vskutku nadchádza čas, keď sa príroda obracia proti ľudstvu a bude ho biť
pre jeho sebecký, už ďalej neudržateľný, všetkému a všetkým
ubližujúci, rozpínavý a stále rastúci egoizmus.

Oko za oko, zub za zub a úder za úder!

Ak sa človek nespamätá, neprecitne a nezmení sa, matka príroda sa
napokon v mohutnom protiúdere zbaví egoistického netvora, zvaného
človek, ktorý nebol nikdy schopný ničoho iného, ako škodiť.

Zostať na zemi a žiť na nej naďalej budú môcť iba ľudia, ktorí sú
spojení s prírodou, ktorí majú voči nej úctu a ktorí sú schopní
hľadieť na dobro celku a nie iba na svoje vlastné, sebecko malicherné dobro
tak, ako je tomu dnes.

http://kusvetlu­.blog.cz/ v spolupráci
s M.Š.