Odkaz mŕtveho…

Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v ňom jedného známeho, ktorý
je už dlhšiu dobu mŕtvy. Keď som od neho odchádzal, ešte na mňa
z diaľky zavolal: „A pripomeň im, aby žili s vedomým, že
všetko pokračuje aj po smrti!“

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj
súčasný život s vedomým, že smrťou nič nekončí, ale všetko
ďalej pokračuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý
z nás veľmi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

Veľkou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po
smrti ďalej pokračuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, či úplne
rozdielnym spôsobom?

Vedieť to je veľmi dôležité, pretože prezieravý človek tomu potom
môže prispôsobiť už svoj súčasný pozemský život. Môže už teraz
aspoň v určitej miere zohľadňovať podobné hodnoty a princípy, čo mu
umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchkoľvek šokov a
nemilých prekvapení.

Avšak žiaľ, vo všeobecnosti sú ľudia v tomto smere absolútne
nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré
každého z nás očakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto
dôležitej veci získali aspoň určité povedomie vznikli nasledovné
riadky.

V prvom rade treba zdôrazniť, že posmrtný život je v určitej
zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž človek
vytvoril určité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré
väčšina ľudí prijala za svoje. Lebo ako oni sami často vravia, tak to tu
predsa na zemi chodí.

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom
podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám
Božím!

Táto skutočnosť spočíva už v samotnej povahe vecí, a síce
v tom, že smrťou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš
mozog a teda i naše myslenie. Čo nám však zostáva aj po smrti je naše
najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutočné jadro našej
osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, čiže to, aký
v skutočnosti a naozaj sme.

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stáť
v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného,
jemnejšieho druhu sa sformuje presne podľa nej. Akými teda vnútorne sme,
práve tak budeme vyzerať. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene
každému odkrývať naše najvnútornejšie ja.

Všetky závisti, všetky nenávisti, nečistoty a nízke sklony, ktoré sme
na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý
pohľad. Jednoducho povedané, človek už nebude môcť po svojej smrti
klamať!

Takéto skrývanie a zahaľovanie bolo ľuďom možné len na zemi, pretože
im to umožňoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum,
prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu
podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javiť úplne
inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutočnosti vnútorne
boli. Veď si len spomeňme, koľko krát sme napríklad povedali niečo úplne
iného, než to, čo sme cítili. Úplne niečo iného, čo malo zamaskovať
naše najvnútornejšie cítenie.

Avšak len na zemi je možné byť človeku takýmto spôsobom neúprimným.
Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi
umožňoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou
fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie
citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne
sme a zároveň sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí.
Táto skutočnosť zodpovedá známym slovám, že pred Stvoriteľom zostane raz
stáť každá duša úplne nahá a odhalená. Nič sa nebude dať zatajiť ani
ukryť. Klamať, prikrášľovať a robiť sa navonok lepším už nebude
možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

Len si to raz skúsme živo predstaviť! Len si skúsme predstaviť, že by
sme videli ľudí naozaj takými, akými skutočne vnútorne sú. Nie takými,
ako sa nám oni sami snažia javiť a predstierať.

Aký by to bol pohľad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, čisté,
čestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkosť, úbohosť,
nečestnosť, nečistota, neušľachtilosť, podlosť a množstvo iných
podobných vlastností?

Čo prechovávajú ľudia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Čo by sme asi
uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne
zračilo to, čo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a
ušľachtilosťou, alebo zhrození nízkosťou, malosťou, podlosťou a
nečistotou? Aká je pravda o človeku? O ľudstve? Odpoveď na tieto
otázky nech je ponechaná na každom z čitateľov.

Každopádne, klamať sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi.
Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýšľať“. Iba na zemi
môžeme navonok maskovať to, akými v skutočnosti vnútorne sme.
A že žiaľ, ani zďaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok
javiť, o tom nás presviedča kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita
medziľudských vzťahov, ktoré každodenne prežívame.

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnosť a pokrytectvo sa však stávajú
okamžite viditeľnými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva
iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu
o nás samotných budeme musieť žiť a prežívať. Ona sa stane našim
osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných
to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude
tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty
každého človeka. S maximálnou spravodlivosťou si môžeme byť
stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutočností
spočíva tá najzásadnejšia pravda o našom ďalšom jestvovaní po
smrti.

Kristus kedysi riekol, že niet ničoho, čo je skryté, aby to raz nevyšlo
najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájsť i určitú
súvislosť s našou témou. Mali by sme si preto uvedomiť, že už tu na
zemi treba žiť tak, aby sme nemuseli zhorieť hanbou, až zostane stáť naša
duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomiť,
že už tu na zemi musíme dbať o čistotu, ušľachtilosť a čestnosť
nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve
toto je to jediné, čo si odtiaľto odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky,
neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý
je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou
schránkou.

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa byť ľuďmi dobrého
srdca a čistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto človeka je požehnaním
už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a
jedine takýto človek nemusí mať vôbec žiadne obavy, keď zomrie a jeho
duša sa bude musieť vydať cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho
najskrytejšieho vnútra.

http://kusvetlu­.blog.cz/ v spolupráci
s M.Š.