Ako sa stať dobrým človekom?

Nedávno som bol v kostole a ak by som mal naozaj stručne zhrnúť
podstatu toho, čo som sa dozvedel, išlo o to, že máme byť dobrými
ľuďmi a máme sa vyvarovať zla. To je v zásade správne a nedá sa
voči tomu nič namietať, avšak keď som odišiel domov a hlbšie nad vecou
uvažoval zistil som, že mi v tom predsa len ešte čosi dôležitého
chýba. A síce, ako sa vlastne stať dobrým? Akým spôsobom to vykonať?
Ako k tomu dospieť? Jednoducho povedané, chýbal mi konkrétny,
metodický postup, ako zo seba urobiť dobrého človeka, ktorý odvrhuje
zlé.

V pedagogickej praxi existuje napríklad disciplína s názvom
metodika, hovoriaca o konkrétnych a čo najefektívnejších spôsoboch,
ako žiakov naučiť požadovanú látku. Alebo ak si trebárs kúpime nábytok
v rozloženom stave, dostaneme k nemu presný návod, ako ho
zložiť.

Keď sa však spätne pozerám na to, čo som si doposiaľ vypočul
v rôznych chrámoch zisťujem, že práve toto mi tam chýba. Že mi tam
chýba konkrétny metodický postup a celkom konkrétny návod, ako sa stať
dobrým človekom.

Ľudia teda síce vedia, čoho majú dosiahnuť, ale nevidia, ako presne to
dosiahnuť. A preto sa o to každý snaží svojim vlastným
spôsobom. Mnohí sa usilujú robiť naozaj to najlepšie čo vedia, avšak
vždy to akosi postráda jasný metodický postup. Preto aj sú výsledky dosť
rozpačité a ľudia, rozčarovaní svojimi neúspechmi v dosahovaní
požadovaných ideálov, rozčarovaní z toho, že nevedia ako vlastne
tieto ideály dosiahnuť nakoniec mnohokrát fatalisticky rezignujú.

Keď sa teda človek v určitom poctivom duchovnom snažení usiluje
stať sa dobrým, keď zápasí so svojimi chybami, nedostatkami a zlými
sklonmi a snaží sa ich premôcť, avšak keď presne nevie, akým spôsobom to
čo najefektívnejšie dosiahnuť, jeho chyby, nedostatky a zlé sklony sa
k nemu stále vracajú naspäť a on sa pohybuje akoby v začarovanom
kruhu. Preto sa potom celý život spovedá stále z tých istých hriechov
a svoju hriešnosť začne vnímať ako nevyhnutnosť, ktorej sa nevie
zbaviť

Presná metóda, presný návod a presný metodický postup je teda tým, čo
mne osobne tak veľmi chýba v najrozličnejších duchovných snahách,
s ktorými sa stretám.

A pritom je to tak jednoduché! Tak jednoduché a prosté, ako všetky
veľké a prevratné veci. Oná konkrétna metóda k tomu, ako sa stať
dobrým človekom totiž spočíva v bdelosti nad čistotou vlastného
vnútorného života. V bdelosti nad čistotou vlastného cítenia a
myslenia!

V dbaní o čistotu, ušľachtilosť, čestnosť a spravodlivosť
vlastného cítenia a myslenia sa ukrýva tajomstvo toho, ako sa stať dobrým
človekom. Tajomstvo toho, akým konkrétnym spôsobom to vykonať.

Ak sa vás teda niekto spýta, ako by sa on sám mohol stať dobrým a čo
konkrétne má preto urobiť, môžete mu povedať toto:

Dbaj o čistotu, ušľachtilosť, spravodlivosť a čestnosť vlastného
cítenia a myslenia! Lebo práve kvalita nášho vnútorného života tvorí
podstatu našej osobnosti. Akým spôsobom totiž myslíme a cítime, takými
naozaj sme!

Ak teda chceme byť lepšími, ako sme doposiaľ boli, musíme sa zamerať na
vlastné cítenie a myslenie. Na kvalitu svojho cítenia a myslenia!
V bdelosti nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného
života sa teda skrýva oná konkrétna metóda, ako a akým spôsobom je
možné zo seba urobiť dobrého človeka.

Aby sme hlbšie pochopili celkový dosah tejto tak závažnej skutočnosti,
uveďme si príklad. Prostý a každodenný príklad zo života, akým je
sledovanie televízie.

V súčasnosti už snáď neexistuje ani jeden film, v ktorom by
nebol sex či násilie a televízny divák je do toho vťahovaný svojim
cítením a myslením. Jeho cítenie a myslenie je zatiahnuté do deja filmu.
Citovo a myšlienkovo sa v ňom angažuje a prežíva ho. No a negatívne
podnety, ako je násilie, premrštená telesná pudovosť, intrigy, alebo
prázdna bezobsažnosť zanechávajú negatívny otlačok v jeho citoch a
myšlienkach.

Jednoducho povedané, človeku sa určitým spôsobom znečisťuje jeho
vnútorný život. No a ak hoci aj chodí do kostola a chcel by sa stať
dobrým, avšak celkom nič netuší o tom, akú veľkú a zásadnú úlohu
v tom zohráva jeho cítenie a myslenie, takýto človek s prijatými
negatívnymi podnetmi ďalej vnútorne pracuje a vnútorne sa nimi zapodieva.
Ale keďže ide o podnety negatívne, strháva ho to, poškodzuje a robí
horším. I jeho ostatné chyby, nedostatky a zlé sklony sú tým ešte
viac umocňované a posilňované.

Takýto človek, hoci by aj chcel, sa potom nikdy nemôže stať lepším,
pretože jeho vlastný vnútorný život ho strháva k zlému. A hoci
neraz chodí do kostola, usiluje o veci duchovné a chcel by sa stať
dobrým, to zlé v ňom, čoho príčinu nepozná, ho k sebe púta
pevným lanom a takýto jedinec sa potom nie je schopný duchovne pohnúť
z miesta. Stále a donekonečna márne bojuje s tými istými chybami
a nedostatkami, až nakoniec celkom rezignuje.

Kto sa teda chce stať naozaj lepším a dosiahnuť ideál dobrého človeka
nech bdie nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného života.
V jeho bdelosti nad čistotou, ušľachtilosťou, čestnosťou a
spravodlivosťou vlastného vnútorného života a v jeho pevnom chcení
k dobrému totiž spočíva jediná cesta k tomu, ako sa stať
skutočne dobrým. Je to metóda, ktorá mu nakoniec zaručene prinesie úspech
a privedie ho k víťazstvu nad jeho chybami a nedostatkami. Lebo ak
človek dokáže byť dobrým, čistým a ušľachtilým vo svojom cítení a
myslení, čiže vo svojom vnútri, nevyhnutne sa časom stane takým aj
navonok.

Ak sa ale bude snažiť stať sa dobrým, avšak bez ohľadu na kvalitu
svojho vnútra, ak podcení a bude ignorovať túto skutočnosť, nikdy sa mu to
nemôže podariť, pretože jeho nečisté vnútro ho bude neustále strhávať
k zlému.

PS. Uvedený príklad sledovania televízie je jeden z mnohých
príkladov z každodenného života, ktoré nás vnútorne strhávajú
nadol. Človek preto musí bdelo a vnímavo rozpoznávať každé
nebezpečenstvo možnosti znečistenia vlastného vnútorného života, musí sa
mať pred ním na pozore a vyvarovať sa ho.

http://kusvetlu­.blog.cz/ v spolupráci
s M.Š.