20.01.2007 07:00– Budí ma vlhko, teplo, tma a tlmený krik. Cez noc napadlo aspoň dva metre snehu. Zvonku nás vyhrabáva Medzo a Braňo. Všetky stany sú hlboko pod snehom. Rýchlo von a vykopávať. Kuchyňa je tiež pod snehom. Vchod do jaskyne zapadol. Je hustá hmla, dvíha sa vietor a stále sype biele sračky. Braňo sa prepadol k Denisovi do stanu a totálne ho zdemoloval. Mrzne –12°C. Stany majú potrhané tropika a polámané tyčky. Sneží, sneží a sneží. Ideme vykopávať vchod do jaskyne. Až do večera do 17:00 hod stále dookola vykopávame stany. Ležia na dne dvojmetrových kráterov. Večer už nieje miesto kam by sa dal ešte sneh odhadzovať a tak ich vyťahujeme na okraj kráterov. Do nich sa zmestí veľa snehu. Svietia hviezdy. Časí sa. Mrzne až praští –20°C. Z jaskyne vyliezajú posledné týmy. Všetko odstrojené. V priebehu večera a neskorej noci za svitu čeloviek nosíme ešte materiál na heliport.
V lednu 2007 dosáhla Zimní expedice Krubera-Voronja 2007 organizovaná mezinárodním sdružením CAVEX hloubku 2170 metrů, což je světový rekord dosažený v jeskyních. Součástí týmu jsou pravidelně i čeští a slovenští jeskyňáři.
Expedici sponzorsky podpořili: Rock Point, Meander, Ck Alpy Praha, ProDive, Singing Rock, Raumer, Bask, Cavex club, Kong, magazín Outdoor, Český rozhlas
21.01.2007 Celý deň likvidujeme tábor a 3 tony materiály transportujeme na heliport 500m od basecampu. Bude to zase na dva lety. Počasie nám praje. Svieti slnko a mrzne. Všade okolo je ohromné množstvo snehu, z hrebeňov svišťia do doliny lavíny. Predpoveď je dobrá. Zajtra ráno by mohol priletieť vrtuľník. Večer v kuchyni varíme grog. Koluje spirt. Oslavujeme, poniektorí až do rána. Tešíme sa domov.
22.01.2007 07:00– Skorý budíček. Raňajky za pochodu. Likvidujeme stany a zvyšok materiálu v pokluse vynášame na miesto pristátia. O 9:00 má priletieť vrtuľník. Je polojasno, tlak šiel dole, bezvetrie. Za chvíľu zaburáca za hrebeňom rotor a jedenásťtonová mašina sa rúti na pristátie. Zas biela tma. Pravá strana stroja sa prepadáva do snehu. Uf! Prvá skupina sa transportuje v zdraví dole. Behom nasledujúcich 5 min sa úplne mení počasie. Začína fučať silný bočný vietor a sneží. Viditeľnosť sa zmenšuje na únosné minimum. Už ani nepočítame, že sa pre nás dnes vráti. Stojíme ticho a bez slova načúvame. Je to tu! Adrenalín stúpa rýchlejšie ako vrtuľník klesá. Iljucha Alexandrov naviguje na pristátie. Vietor je silný. S mašinou to hádže 3m nad našimi hlavami. Shuvalov má strach a drží ma za ruku. Pevne mu ju stisnem. Niesom na tom o moc lepšie. Ľadové kryštály pichajú ako projektily. Otáčky rotoru mierne poľavili, hotovo sedí. Teraz to tam rýchlo nahádzať a preč odtiaľto. Vonku nechávame nejaké vaky s jedlom. Palubný technik nám dáva jasne najavo, že sme plný. Viac toho neunesie! Fučí stále silnejší vietor. Mašina sa klepe a zvyšuje otáčky rotoru. Ťažko, preťažko sa odlepí od vrcholku hory. Poryv vetru si s nami pohráva a situácia je tak tak na hrane. Dá sa to vyčítať z pohľadu palubného technika keď k nemu do pilotní kabíny vbehne uvolnený plastový sud. V 10:30 hod. dosedáme do piesku pláže pri mori v Gentiadi. Davaj spirit malaďéc… tepjer ničego nechoču… Bozkávame zem po ktorej chodíme, naša radosť je obrovská.
23.01.2007 Doobeda balenie u Vátika v Gentiadi. Dozvedáme sa, že napriek otvoreným hraniciam nám treba zaplatiť víza. Braňo a Denis odchádzajú do Suchumi vysporiadať sa s týmto „výpalným“ Prechod cez hranice je bez problémov. Individuálne odchody domov. Klim a Zdenál vlakom cez Ukrajinu do Kyjeva. Zdenál potom sám autobusom domov na Moravu. Medzo a Spider si prezeráme Soči. Kandidát na olympiádu 2014 sa od mojej návštevy v 92 zmenil na nepoznanie. Na každom kroku luxus a blahobyt. Pre istotu nás ešte predvedie miestna polícia a celá stanica sa zabáva na čudnej kombinácii Čecha a Slováka. Asi sa už nedozvieme prečo? Večer v miestnom Kazašku na stanici v Adleri zapíjame úspešnú expedíciu 100 gramovými vodkami. Za dvesto rubľov nám hrajú hit Čórnie glazá.
24.01.2007 Vo vlaku esť balšája kultúra … Hrá sa na gitare a užívame si ešte ruského folklóru…
25.01.2007 Neskoro večer prichádzame na Kurský vakzál do Moskvy. Množstvo vakov a transporťákov zas putuje cez celú stanicu do áut. Totálne strhaný padáme do spacákov na zemi detskej izby u Denisa. Jedno z detí ma ťahá za ucho, no je mi to jedno. Tvrdo zaspávam a nezobudila by ma ani ďalšia VOSR (VŘSR – Velká říjnová socialistická revoluce – pozn. redakce)
Článek je se svolením autorů převzat ze stránek sdružení Kóta 1000
KÓTA 1000 je sdružení zabývající se výzkumem a dokumentaci jeskyní, které se svojí velikostí a hloubkou řadí k největším a nejhlubším na této planetě. Cílem členů je nejen objevovat dosud neznámé nebo zapomenuté podzemní prostory. Snaží se vysvětlit jejich vznik, poznat jejich historii a zajistit jejich dokumentování.
26.01.2007 Lenina zase neuvidíme, je zatvorené. Celý deň sa kocháme Moskvou hľadáme nejaké múzea ,no moc sa nám nedarí. Je nám to však jedno, toto mesto je jedno veľké múzeum.Určite sa sem ešte vrátime. Večer na dači u Sklyara v ošiali skáčeme zo sauny priamo do snehu a mlátime sa brezovou haluzinou. Užívame si civilizáciu a zimu kým sa dá. U nás vraj začali kvitnúť konvalinky, tu je –20°C. Rusko zas raz nesklamalo. Kŕmime sa krevetami a suši, lejeme do seba pivo. Zajtra to končí, ide sa domov. Pre zmenu letíme do Viedne cez Miláno.
28.01.2007 Blansko CZ… ráno okolo 06:00 konečne ležím vo vani. Poobede priviezli bagáž, ktorá nás nedobehla v Miláne. Doma mám novú saunu… Mojtín SK… prebúdzam sa v príjemnom objatí mojej priateľky a náš druhý pokus o samovraždu, mi pripadá už iba ako sen. Ťažký sen. Pekný sen…