31.12.2006–01.01.2007 Blansko CZ 17:00– Niekde som stratil vstupenky do divadla. Divadlo u Mrštíků stíhame tak tak. 21:00– Doma sa ešte dobalujem. Ide na mňa predodjazdová nervóza. Zajedám to chlebíčky. Papóšek škrieka v klietke a umocňuje moju cestovnú horúčku. Maruška smaží rezne na cestu. 2:00– Raďas ma vezie do Viedne na Schwechat. 03:00– Sedíme ešte v Brne v práci a zadávam bankové príkazy na mesiac dopredu. 05:30– Viedeň Schwechat – s Medzom, Braňom a Raďasom v bistre na čajíku. Akoby ani nebol Nový rok Mojtín SK 00:00– Výstrelom šampanského vítame príchod nového roku na základni nášho klubu. 00:15 už sedím v aute a prázdnou diaľnicou a hustou hmlou, uháňam do Trnavy kde ma už čaká taxi s Braňom Šmídom. Ten prežil Silvestra sťahovaním svojho bytu z Blavy do Trnavy. Presun na rakúske letisko prespíme.
V lednu 2007 dosáhla Zimní expedice Krubera-Voronja 2007 organizovaná mezinárodním sdružením CAVEX hloubku 2170 metrů, což je světový rekord dosažený v jeskyních. Součástí týmu jsou pravidelně i čeští a slovenští jeskyňáři.
Expedici sponzorsky podpořili: Rock Point, Meander, Ck Alpy Praha, ProDive, Singing Rock, Raumer, Bask, Cavex club, Kong, magazín Outdoor, Český rozhlas
06:40– Opúšťame novoročnú Viedeň smer Rím. 08:40– Pristávame na ľudoprázdnom letisku v Ríme. 11:30– úplne prázdnym lietadlom A-321 pre 170 cestujúcich letíme do Moskvy. Príde sa na to pozrieť aj sám pilot. Vrážam mu do ruky fotoaparát, o tento záber predsa nechcem prísť. 14:00– Moskovský čas. Po päť hodinovom lete pristávame na Šeremeťeve, tu nás očakáva ako vždy Denis Provalov a vezie nás k Muchinovi na Medvedkovo. 17:00– Večerná družba u Muchina. Šalát, ryba a vodka. Spomíname na našu poslednú akciu spred dvoch rokov, keď sme na Kaukaze rozbili jeden z troch abcházskych vrtuľníkov. Našťastie to všetci prežili, iba Medzo si to odležal na operačnom stole. Možno ťaháme čerta za chvost, ale túžba zdolať pod zemou dvetisíc metrovú hranicu je silnejšia ako strach. A jediné miesto na svete kde sa to dá uskutočniť, je Kaukaz, Abcházia, pohorie Arabiky. A teraz v zime iný spôsob ako vrtuľník ani nieje. Muchyn nás ubezpečuje, že poletíme lepším strojom ako minule. Neviem prečo, ale neverím.
02.-03.01.2007 08:00– Rubeľ je ku korune skoro 1:1. Pamätám časy, keď bol 1:10, ale aj jeho slabú chvíľku v 92. Vtedy sme sa cítili ako Nemec na Slovensku. Doobeda stíhame malú prehliadku Moskvy a keďže je zima ako v Rusku, Červené námestie robíme v pokluse. Lenina nestíhame, bude musieť dva týždne počkať. 18:00– Cez celú železničnú stanicu “Kurtský“ prenášame nekonečné množstvo expedičného materiálu z áut do vlaku. Čaká nás 1385 km a 39 hodín jazdy vlakom, čo je asi 35 km/h. Cez Tulu, Voroněž a Rostov na Donu smer Adler. V Rostove pristupuje Andrej Myslivec a prináša darček v podobe surovej, jemne priúdenej ryby, niečo ako nášho kapra. Muchin ju kuchá a Medzo si na nej pochutnáva (Fúj). Medzo je gurmán, skúša aj riečne raky. Kupujeme horúce zemiaky, kvašáky a karbonátky, dežurnaja nám varí čaje zo samovaru. Pavúk nadväzuje družbu s dévuškami a bábuškami, Braňo sa pridáva zo svojou chorváčštinou. Medzo sa skamarátil s nejakým Čečencom z Grozného, „vrana k vrane sadá“. Cestovať v Rusku vlakom, sa nám móóóóóc páči.
Článek je se svolením autorů převzat ze stránek sdružení Kóta 1000
KÓTA 1000 je sdružení zabývající se výzkumem a dokumentaci jeskyní, které se svojí velikostí a hloubkou řadí k největším a nejhlubším na této planetě. Cílem členů je nejen objevovat dosud neznámé nebo zapomenuté podzemní prostory. Snaží se vysvětlit jejich vznik, poznat jejich historii a zajistit jejich dokumentování.
04.01.2007 09:30– Adler hlavná stanica, podľa Medza sa tu za posledných trinásť rokov nič nezmenilo. Ten tu v 1992 zažil začiatok občianskej vojny medzi Abcháziou a Gruzínskom. Vykladáme veci z vlaku a tlačíme ich rovno do taxíkov ktoré nás odvezú na abcházsku hranicu. Hranica je už od minulého roku otvorená. Koniec problémov s prechodom do Abcházie je však len relatívny. Na abcházskej strane hranice po nás chce colník vidieť poistenie. Pavúk vyťahuje tu bezcennú plastovú kartu českej zdravotnej poisťovne a s kľudom masového vraha mu s ňou zamáva pred nosom a vraví „Éto dlja nas inostrancov.“ Colník je spokojný a múdro pokyvuje hlavou. 11:30– V Gentiade doma u djadji Vatika – náš basecamp. Po obede prichádza Oleg Klimchouk a Zdena Dvořák + ďalší účastníci expedície. Celý deň balíme a balíme a balíme. V podvečer na verande sa stretávame v plnej zostave. Nasleduje gruzínske národné jedlo – vodka, čača, víno a takto potužený a osmelený, ideme sa kúpať do Čierneho mora. Teplota vody sa blíži pevnému stavu a Medzo s Pavúkom v nej vydržia sotva dvadsať sekúnd. Pri ceste do Gagry nadväzujeme družbu s mladými Arménmi, ktorí sa dobre bavia na našom pestrofarebnom športovom oblečení. My sa nesmejeme, oni sú všetci v čiernom. Vlastne, všetci sú tu iba v čiernom alebo šedom.
